Ako si ustrážiť vlastné peniaze

Dnes by som sa s vami chcela podeliť o jednoduchý tip, ako riadiť svoje financie, teda konkrétne výdavky.
 

Miznú mi peniaze

Stalo sa vám už, že ste sa sami seba pýtali, kde vám miznú peniaze? Veď som si nič také extra nekúpila (a ani mi nikto žiadne neukradol). Alebo vám zvýšili plat či ste do daru získali nejaké peniaze, ale stále si nemôžete dovoliť niečo naviac? Skrátka to stíhate minúť na bežnú potrebu? Zvyčajne namiesto toho, aby sme niečo s tým urobili len šomreme, ako je všetko príšerne drahé a naši politici s tým nič nerobia, len kradnú. Ak ste sa v tejto situácií spoznali, úprimne sa teraz seba spýtajte: "A pomôže mi to šomranie nejako?" Nie. Samozrejme, že nie. To vie asi každý, ale len niekto namiesto šomrania radšej koná. Je totiž väčšia pravdepodobnosť, že sa aj niečo zmení. Pri šomraní to máte na 100%, že nie.

 

Zistite kam miznú peniaze 

Ja som to tiež nevedela pochopiť, kde sa tie peniaze strácajú, respektíve som to brala ako normálnu vec, s ktorou sa asi treba zmieriť, veď zrejme to tak funguje aj u ostatných. Čo už. Teraz si už však myslím, že by sme mali o domácich financiách vedieť viac. Obsahom tohto príspevku nie sú tipy na žiadne finančné produkty, ktoré nám v budúcnosti prinesú extra peniaze. V prvom rade je potrebné zistiť, kam sa tie naše peniaze, či už ich je málo alebo veľa, rozkotúľajú. Prečo? Lebo je to prvá oblasť, ktorú môžeme ovplyvniť už dnes. Lebo aj dnes sa budeme rozhodovať, na čo minieme vlastné peniaze. Prístup, ktorý vám opíšem  som pochytila od svojho manžela. No, ale poďme späť k podstate, ako to teda zistiť? Urobte si tabuľku. Uvediem svoj príklad. V exceli som si navrhla jednoduchú tabuľku. V riadkoch som uviedla jednotlivé oblasti výdavkov ako je nájomné za byt, elektrinu, koncesionárske poplatky, poplatky za UPC a internet (toto sa od budúceho mesiaca zníži, nakoľko aj manžel sa rozhodol, že TV s UPC programami už nepotrebujeme, pre viac info k tejto téme si prečítajte http://odskusanejednouzenou.blogspot.sk/2017/02/nie-je-mi-za-nou-luto.html, ďalej výdavky za mobilné telefóny všetkých členov domácnosti (odporúčam sledovať samostatne), výdavky za potraviny, drogériu, pohonné hmoty a všetko, čo súvisí s vlastníctvom auta, výdavky za zdravie vrátane lekárne, ostatné služby ako je čistiareň, pošta, krajčírstvo, oprava obuvi, poistenie domácnosti a pod. Ďalej výdavky pre jednotlivých členov rodiny, ktoré sú len pre nich, napr. masáže, moje krémy luxusnej značky, ktoré nespadajú do kategórie drogéria, krúžky a pod. Nasledujú výdavky na mlsky, čo u nás znamená návšteva reštaurácií, kaviarní a barov, a ostatné, teda jedno rázové výdavky napr. nákup nových matracov či kanvice do domácnosti, výlety, oslavy, darčeky (najmä v decembri je to zaťažkávacia skúška) a pod. V stĺpci sú uvedené jednotlivé mesiace. Na konci stĺpca si dajte sumu celkom. Už pri prvom mesiaci sledovania budete pre-kva-pe-ný, jednak ohľadom celkovej sumy a jednak pri jednotlivých položkách. Ale radšej vedieť a začať riešiť, ako byť v neblahej nevedomosti, nie?
 

Dôležité 

Musíte k tabuľke pristupovať zodpovedne a zapísať si každý jeden malý výdavok, napr. aj 50 centov do detského autíčka v nákupnom centre. Skrátka všetky.
 

Odskúšané 

Prvé mesiace sledovania tiež budete každý mesiac prekvapený, aké nevyhnutnosti treba zaplatiť, na ktoré bežne nemyslíte,  napr. daň z nehnuteľnosti, diaľničná známka, oslava a darčeky pre rodinu či priateľov.
 

Teraz to začne 

No a teraz, keď už viete koľko a kde, začala fáza uvedomovania (sa) a tiež vedomého utrácania peňazí. Ak to myslíte vážne, tento denno-denný rituál, ktorý zaberie asi 3 minúty vášho času, čo si zrekapitulujete deň a nahodíte všetky výdavky do tabuľky, vám pomôže sa nabudúce  vedome rozhodnúť, či to čo si chcete práve kúpiť, naozaj potrebuje.
 

Dôležité 2 

Pozor, toto nemá byť o tom uškrtiť čo najviac peňazí, nič si nedopriať ani svojím blízkym, ale rozhodnúť sa o kúpe vedome a nie impulzívne! Ak ušetríte na blbostiach, môžete si pokojne dopriať si kúpiť niečo väčšie, po čom ste túžili a urobí vám to radosť bez neskorších výčitiek.  

 

Ďalší krok

Keď už budete poznať svoje mesačné výdavky, či už opakujúce sa ako aj jedno rázové, ďalším krokom bude určiť si primeraný rozpočet na jednotlivé mesiace. Pri jeho výške vychádzajte jednak zo skutočných potrieb,  ale aj z vášho finančného príjmu tak, aby ste okrem výdavkov dokázali aj každý mesiac ušetriť. Stanovený rozpočet neprekračujte. V prípade potreby zvýšenej jednej položky, pouvažujte na čom inom ušetríte tak, aby ste celkový rozpočet dodržali. Táto "hra" vám pomôže prehodnotiť položky, ktoré skutočne potrebujete, ktoré si prajete a urobia vám radosť a ktorých sa viete vzdať. Zahráte sa?

 

Váš názor na príspevok ma zaujíma.
Ďakujem.

MNK

Prečo nepozerám televízor

Je súčasťou väčšiny rodín. Niekde sa jej venujú aktívne, patrí jej najväčšia pozornosť, len na ňu sa intenzívne upierajú oči všetkých členov rodiny. V iných domácnostiach je jej rola spoločenská, je tam, vysiela buď len obraz a keď dáva niečo zaujímavé, pridá sa aj zvuk alebo naopak robí len zvukovú kulisu. Ja som sa s ňou dobrovoľne rozlúčila, zatiaľ len duševne, nakoľko jej existencia je ešte stále súčasťou nášho domova.

Ako k tomu prišlo? Jednoducho. Nemala som čas. Keď som prišla domov z práce a urobila som nevyhnutné domáce práce, sadla som si pred telku, že si oddýchnem. Aká blbosť. Dnes to už viem.

Síce uznávam, že aj ja by som v telke našla hodnotný film, či zaujímavý seriál alebo dokument, ale tie sú vo výraznej menšine. Preto na 90% v súvislosti s TV ma napadajú skôr dôvody, prečo tejto vecičke povedať nie.

Kradne čas

Po splnení denných povinností mi zostávalo veľmi málo času na seba, svoj rozvoj, čítanie, záľuby, pestovanie vzťahov s rodinou a kamarátmi, cvičenie či obyčajnú prechádzku. A ešte z toho mála, čo som mala k dispozícií, kým pôjdem spať mi zožralo vysedávanie pred telkou.

Zhoršuje náladu

Už len tým, že som nestihla nič z toho, čo je uvedené vyššie som sa necítila dobre. Absolútne ma iritovali reklamy, ktoré sa začali objavovať čoraz častejšie a častejšie a boli dlhšie a dlhšie. Často som aj zabudla, čo som to vlastne pozerala. Keď som si pozrela správy, to ako keby som si pozrela horor a ešte horšie, lebo to bolo z reálneho života. Vraždy, podvody, okradnutia, týranie a ubližovanie deťom, starým ľuďom či zvieratám.

Ohlupuje

Sedávala som pasívne prijímajúc rad radom informácie a obrazy bez vlastnej cenzúry, bez toho, či som ich chcela alebo potrebovala.

Fyzicky ubližuje

Aj vás bolel už chrbát z krivého ležania pred telkou? Alebo oči a hlava, ktoré sa dívali príliš dlho na obrazovku?

Niečo stojí

Aj za služby poskytovateľa telekomunikačných služieb, ktoré zabezpečia prísun "tisíc" kanálov, treba zaplatiť. Tieto peniaze sa dajú využiť aj inak a verím, že lepšie.

Napriek tým 10%, ktoré za to stoja, som sa s ňou rozlúčila. Už som bez nej tretí rok a neľutujem. Ako to máte vy?

Váš názor ma zaujíma.
Ďakujem.
MNK

Ako som zaviedla jedálny lístok

Deň má 24 hodín a to nie je málo

Zopakujem si tento neodškriepiteľný fakt sama pre seba. Napriek tomu si skoro denne poviem, že som nič nestihla. No dobre, úplne nič je asi prehnané tvrdenie. Ide o to, že veľa času zo dňa trávim rozhodovaním sa o tých istých opakujúcich sa veciach a činnostiach v domácnosti. Zoberme si také stravovanie.

Čo budem dnes variť?

Fazuľovú polievku so zeleninou. Ok, nápad by bol. Počkať, mám na to suroviny? Niečo mi chýba. Budem musieť ísť do obchodu. Kedy? Teraz hneď nemôžem. Rozmýšľam. Nenavarím niečo ine? Mám to. Nespravíme si dnes studenú misu? Nieee. Tú sme mali včera. Aha. Asi by sme si ozaj mali dať niečo varené, vraciam sa k predchádzajúcim úvahám. Tak idem ešte raz pozrieť, čo máme. Ved po pravde, ani presne neviem (ak by som to mala teraz z hlavy vymenovať), čo naša špajza a chladnička aktuálne obsahuje. Tak znova. Spravím rýchlu inventúru. Padne rozhodnutie. Celozrnnú tarhoňu s rybičkami z konzervy a boloňskou zeleninovou omáčkou (áno, uvedomujem si, že to nie je jedlo z kuchárskej knihy, po ktorom by sa zbiehali slinky, ale je inšpirované chuťami nášho dvojročného dieťaťa). Je to chutné (pre našu famíliu), zdravé a máme doma všetko, čo k tomu potrebujeme. Že to bolo predvčerom? Tak ja teda fakt neviem. Tak teda predsa len pôjdem do toho obchodu. Mám zoznam? Nie, veď to, čo stále kupujeme...rozumej, čo uvidíme na pultoch, ako prechádzame predajňou.

Koľko času ubehlo?

Neviem, ale celkom iste bol neefektívny. Aké pocity som zažívala? Radosť, tešenie sa na večeru? Nie, skôr frustráciu a sklamanie, že takto to chodí takmer denne. Čo s tým? Ja viem, že na tomto svet nestojí ani nepadá, ale prečo to zažívať, keď to nie je nutné.

Aké je riešenie?

Plánovanie. Spravím si plán v podobe rodinného jedálneho lístka. Áno, na prvý pohľad to vyzerá trápne. Ako z filmu Pelíšky, kde sme sa na tejto scéne schuti zasmiali. Nevadí. Moje odhodlanie trvá. Za vyskúšanie nič nedám. Naozaj nechcem márniť čas ako doteraz. Do jedálnička najskôr zaradím jedlá zo surovín, ktoré sa nachádzajú v našej špajzi. V chladničke máme hlivu. Čo s ňou? Pozriem recepty na internete a vyberám si perkelt z čerstvej hlivy a k tomu si dáme celozrnné cestoviny. Podvedome zaraďujem jedlá, ktoré sú ľahké na prípravu. Zložité jedlá by ma mohli odradiť od môjho odhodlania a zároveň si myslím, že nie sú potrebné. Ako hovorí klasik, v jednoduchosti je krása. Vyniknú jasné chute.

No a na záver benefity vopred pripraveného jedálnička

Viem, na čo sa pripraviť bez toho, aby som každý deň riešila tú istú otázku. Som v pohode, lebo viem, že mám k dispozícií všetky suroviny, ktoré potrebujem, sú čerstvé a v akurátnom množstve. Vyvarujem sa tým prípadnému vyhadzovaniu potravín, ktoré sme nestihli spotrebovať a z toho tiež nemám dobrý pocit. Tiež viem, koľko času budem približne potrebovať na prípravu. Teším sa, že dnešné jedlo sme nemali predvčerom a je súčasťou pestrej stravy, nakoľko sa v jedálničku striedajú jedlá z čerstvej ryby (ale aj rybacej konzervy), mäsa, cestovín, ryže alebo zemiakov a tiež zeleniny. Príjemným bonusom je spoločné sedenie za stolom aspoň pri raňajkách a večeri.

Zmena či nie?

Som v produktívnom veku

Produkovala som pre spoločnosť od skončenia vysokej školy dokiaľ som nešla na dovolenku. Materskú. Je to parádne obdobie sledovania, ako rastie a vyvíja sa krásna ľudská bytosť. Zároveň mi však z času na čas prebehne myšlienka, čo budem robiť, rozumej produkovať, keď uplynie táto intenzívna fáza starostlivosti o dieťa. Chcem sa vrátiť na pôvodné pracovné miesto? Do tej istej firmy? Bude ma chcieť môj posledný zamestnávateľ? Chcem ja vôbec pokračovať v tom, kde som skončila? Nebolo by lepšie využiť tento časový odstup a úplne zmeniť svoju kariéru?

Čo chcem?

To je jednoduché. Chcem robiť to, čo ma bude baviť, budem sa na tú prácu tešiť, nadšenie z nej ma vtiahne, aby som sa ďalej v tejto oblasti rozvíjala, bude prínosom. A...dokážem si ňou zároveň zarobiť na svoj osobný život podľa svojich predstáv.

Zdá sa, že mám v tom jasno alebo nie?

Je tu nejaký problém? Áno. Čo by to "to" malo byť? Moja doterajšia práca ma veľmi bavila, ale teraz akosi necítim to nadšenie, ktoré tam bolo po minulé roky. Z nejakého dôvodu ma to ťahá k písaniu. Lepšie sa mi aj rozmýšľa, keď svoje myšlienky vidím pred sebou na papieri alebo na obrazovke. Tak som sa rozhodla, že si založím blog, na ktorom budem môcť písať o veciach, ktoré môžem, páčia sa mi, mám ich vyskúšané na vlastnej koži. Verím, že čas a analýza napísaného mi smer ukážu. Toto malo byť napísané asi ako prvé, na začiatku môjho blogu.

Zažili ste aj vy zmenu kariéry?

A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle

Táto knižka obsahuje veľa zaujímavých inšpirácií, postrehov a rád. Nie je pre každého, to uznávam. Ak však nie ste kategoricky proti všetkému, čo ide zo západu, a naozaj sa zamyslíte nad obsahom, určite vás (aspoň niečo) zaujme.

Ja si z tejto knižky odnášam nasledovné:

"Pri výchove detí dbajte na pár zásadných vecí, na ktorých trvajte za každých okolností (napr. pozdraviť, požiadať, poďakovať), a pri ostatných buďte benevolentní, nechajte svojmu dieťaťu slobodu, nech si robí čo chce..."

A snažím sa na to nezabudnúť každý deň.

A dosť Francúzske deti nevystrájajú pri jedle

Kelímkový koláčik

Keď je niečo chutné a ešte sa to dá aj rýchlo a ľahko vyrobiť, to je moje:-) Preto sa rada s týmto receptom (nie mojím) rada podelím:-)

Jogurtové kelímky

Slúžia ako odmerky na všetko, čo budete potrebovať.

Ingrediencie:

2 kelímky plnotučného bieleho jogurtu

2 celé vajíčka.

1 kelímok hnedého kryštálového cukru

1 kelímok rastlinného oleja

1 vanilkový cukor

4 kelímky hladkej múky (ja som dala aj celozrnnú špaldovú)

1,5 čajovej lyžičky prášku do pečiva (ja som dala sódy bikarbóny)

V jednej nádobe sa zmiešajú sypké suroviny (múka so sódou bikarbónou) a v druhej vlhké (teda, všetky ostatné). Zmiešame spolu. Na vrch poukladáme ovocie alebo čokoládu (komu čo chutí). Pečieme na stredne veľkom plechu na 180 stupňov cca 35 min (alebo aj menej, treba sledovať, podľa trúby). :-)

Aké sú Vaše tipy na ovocie alebo inú "chuťku", ktorá sa vám osvedčila na takomto koláčiku?

Osvedčené tužidlo na vlasy

Zdvíhač

Veru, potrebujem ho. Keď už nie každý deň, tak aspoň každý druhý.

Zdvihne, vzpruží

A o to ide, nie? Hneď sa cítim lepšie. :-) O čom je reč?

No predsa o tužidle na objem vlasov!

Iste mi všetky ženy dajú za pravdu, najmä tie, čo majú jemné vlasy ako ja, že bez zdvíhača to skrátka nejde. Aj nálada je nejaká špatná. :-) Vyskúšala som rôzne. Konečne som našla ten svoj, stretli sme sa u mojej kaderníčky. Je to tento - kuk na obrázok.

Root Shoot tužidlo na vlasy

Root Shoot od Welly

Špeciálny je v tom, že má veľmi tenký aplikátor, ktorým môžem zacieliť naozaj iba na korienky, bez zaťaženia ostatných vláskov. Vyzerá to ako maličkosť, ale veľmi dôležitá, ako som zistila. Navyše veľmi príjemne vonia, tak profesionálne, skrátka ako z kaderníckeho salónu. Potom stačí vyfúkať cez okrúhlu kefu, a je to. A vydrží 1-2 dni. Pre mňa rekord. Stačí na to, aby som vstúpila s úsmevom do ďalšieho dňa.

Pre úplnosť dodávam, že nie som oficiálny ambasádor tejto značky. Naozaj ho mám rada.

Prvok, Šampón, Tečka a Karel

Kniha od susedov

Teda, aby som bola presnejšia, tak dve. Obe sú situované v dnešnej dobe, plné všakovakých vzťahov - manželských, mileneckých, vzťahov medzi rodičmi a deťmi, kamarátskych, pracovných, vzťahov z mladosti, vzťahov medzi žiakmi a ich učiteľmi a príležitostných.

Knihy sa čítajú ľahko, rýchlo, ale nie sú povrchné

Naopak majú vynikajúcu kombináciu hĺbky aj dynamiky, neustále vás držia v tom napätí, že ich nechcete odložiť práve teraz, lebo chcete vedieť, ako sa to vyvinie ďalej.

Skrátka bavia

Veľa sa nasmejete. Niekedy "nechápete" a len si pomyselne poťukáte na čelo, čoho sú ľudia schopní. Odporúčam skvelého českého autora Patrika Hartla a jeho Prvok, Šampón, Tečka a Karel a druhú knihu s názvom Malý pražský erotikon. Ak prečítate, dajte vedieť, či to bol dobrý tip a ak ste už čítali, aký je Váš názor.

Patrik Hartl: Prvok, Šampón, Tečka a Karel
Malý pražský erotikon

Kúsok Bratislavy

Cítite to miesto?

Nie som rodená Bratislavčanka. Do hlavného mesta som prišla študovať vysokú školu. V Bratislave som však na sebe spozorovala, že cítim miesta. V mojom rodnom meste som  sa viac menej cítila neutrálne, respektíve som sa tým vôbec nezaoberala. Skrátka, ako som sa pohybovala v rôznych častiach hlavného mesta, som sa rôzne cítila, bez ohľadu na vonkajšie okolnosti alebo aktuálne osobné problémy, či starosti. Všimla som si, že na niektorých miestach sa skrátka cítim dobre, len čo prekročím svojou nohou nejakú pomyselnú hranicu. A na niektorých zase nie. A niektoré sú neutrálne. Doteraz to neviem presne identifikovať alebo predpovedať, kde sa budem cítiť fajn. Ale je úžasné, keď sa na takom mieste vyskytnem a ono to zase niekde vo mne klikne, to je ono, tu sa cítim príjemne, chcem tu zostať dlhšie. Jedným z takýchto miest je aj kaviareň Gaudí na Bazovej ulici v Bratislave a jej blízke okolie. Cítim príjemné vibrácie, keď sedím na terase pred kaviarňou a pozerám do protiľahlého parku. Dalo by sa možno povedať, že to bude  len tou kaviarňou, kávička, klídeček. Áno, sčasti určite, ale prečo to tak nie je pri iných? Ja myslím, že je to spôsobené tou zmesou všeličoho, čo sa na tom mieste "stretlo". Aj vy cítite to miesto? Ktoré je to vaše?

Baby Balance

Balansovať alebo nie?

Ja hovorím áno. Myšlienka Babybalance  si ma získala od začiatku, ako som sa dostala k informáciám na ich stránke surfovaním na internete. A už sme absolvovali 4 kurzy a teraz pokračujeme v piatom. A čo sa mi páči? Predovšetkým to bol a stále je príjemný a aj užitočne strávený čas s mojim dieťaťom na hodine, ktorú vedie láskavá a milá lektorka. Na hodine sa inšpirujeme mnohými cvičeniami, tančekmi a aktivitami, ktorým sa venujeme aj doma.

Zábavnou formou sa tak dieťatko učí nové veci

Súčasťou hodiny je aj "dráha", kde deti preliezajú, vyliezajú, podliezajú "zaujímavé" predmety:-). S lektorkinou pomocou sa nám podarilo v prvom kurze (začínali sme, keď mal 8 mesiacov) napríklad rozbehnúť štvornožkovanie.  Nie hneď, ale stačilo pár dní cvičení doma, bohužiaľ aj s plačom, ale išlo to...Som Saške za to veľmi vďačná. Lektorky, s ktorými som sa osobne stretla Saška, Jaja aj Andy sú úžasné, majú radi deti, vedia to s nimi, sú empatické, vnímavé a deti ich majú radi tiež. Skúste balansovať so svojim dieťatom aj vy, je to zábava:-)