Deň má 24 hodín a to nie je málo
Zopakujem si tento neodškriepiteľný fakt sama pre seba. Napriek tomu si skoro denne poviem, že som nič nestihla. No dobre, úplne nič je asi prehnané tvrdenie. Ide o to, že veľa času zo dňa trávim rozhodovaním sa o tých istých opakujúcich sa veciach a činnostiach v domácnosti. Zoberme si také stravovanie.
Čo budem dnes variť?
Fazuľovú polievku so zeleninou. Ok, nápad by bol. Počkať, mám na to suroviny? Niečo mi chýba. Budem musieť ísť do obchodu. Kedy? Teraz hneď nemôžem. Rozmýšľam. Nenavarím niečo ine? Mám to. Nespravíme si dnes studenú misu? Nieee. Tú sme mali včera. Aha. Asi by sme si ozaj mali dať niečo varené, vraciam sa k predchádzajúcim úvahám. Tak idem ešte raz pozrieť, čo máme. Ved po pravde, ani presne neviem (ak by som to mala teraz z hlavy vymenovať), čo naša špajza a chladnička aktuálne obsahuje. Tak znova. Spravím rýchlu inventúru. Padne rozhodnutie. Celozrnnú tarhoňu s rybičkami z konzervy a boloňskou zeleninovou omáčkou (áno, uvedomujem si, že to nie je jedlo z kuchárskej knihy, po ktorom by sa zbiehali slinky, ale je inšpirované chuťami nášho dvojročného dieťaťa). Je to chutné (pre našu famíliu), zdravé a máme doma všetko, čo k tomu potrebujeme. Že to bolo predvčerom? Tak ja teda fakt neviem. Tak teda predsa len pôjdem do toho obchodu. Mám zoznam? Nie, veď to, čo stále kupujeme...rozumej, čo uvidíme na pultoch, ako prechádzame predajňou.
Koľko času ubehlo?
Neviem, ale celkom iste bol neefektívny. Aké pocity som zažívala? Radosť, tešenie sa na večeru? Nie, skôr frustráciu a sklamanie, že takto to chodí takmer denne. Čo s tým? Ja viem, že na tomto svet nestojí ani nepadá, ale prečo to zažívať, keď to nie je nutné.
Aké je riešenie?
Plánovanie. Spravím si plán v podobe rodinného jedálneho lístka. Áno, na prvý pohľad to vyzerá trápne. Ako z filmu Pelíšky, kde sme sa na tejto scéne schuti zasmiali. Nevadí. Moje odhodlanie trvá. Za vyskúšanie nič nedám. Naozaj nechcem márniť čas ako doteraz. Do jedálnička najskôr zaradím jedlá zo surovín, ktoré sa nachádzajú v našej špajzi. V chladničke máme hlivu. Čo s ňou? Pozriem recepty na internete a vyberám si perkelt z čerstvej hlivy a k tomu si dáme celozrnné cestoviny. Podvedome zaraďujem jedlá, ktoré sú ľahké na prípravu. Zložité jedlá by ma mohli odradiť od môjho odhodlania a zároveň si myslím, že nie sú potrebné. Ako hovorí klasik, v jednoduchosti je krása. Vyniknú jasné chute.
No a na záver benefity vopred pripraveného jedálnička
Viem, na čo sa pripraviť bez toho, aby som každý deň riešila tú istú otázku. Som v pohode, lebo viem, že mám k dispozícií všetky suroviny, ktoré potrebujem, sú čerstvé a v akurátnom množstve. Vyvarujem sa tým prípadnému vyhadzovaniu potravín, ktoré sme nestihli spotrebovať a z toho tiež nemám dobrý pocit. Tiež viem, koľko času budem približne potrebovať na prípravu. Teším sa, že dnešné jedlo sme nemali predvčerom a je súčasťou pestrej stravy, nakoľko sa v jedálničku striedajú jedlá z čerstvej ryby (ale aj rybacej konzervy), mäsa, cestovín, ryže alebo zemiakov a tiež zeleniny. Príjemným bonusom je spoločné sedenie za stolom aspoň pri raňajkách a večeri.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára